Čo vy, čižmičky moje?
Nie ste to, čo boli ste.
Vždy ste ma niesli, hore, dole,
mlha, či dážď na obzore!
Ja vás nesiem z poslednej vôle.
No čo, drahé vlásky,
nie ste vy zlatoukorunou vari?
Strapatá kštica, zelené cáry...
Teraz mi padá na ramená
hladká a sponkou ozdobená.
A čo vy jazvy?
Nie ste obraz besný.
Pred časom hrdo nosené
mapujúc moje sny...
Dnes farbou skryté uprene.
Sneh sa mieša so slzami,
padá do blata pod nami.
Kam ste sa stratili moji verní?
Malo to zmysel, zamiesť za sebou?
Všetko odchádza.
Malo to zmysel, raz niečo nachádzať?
Stratila som sa, môj vlastný dom!
Nemôžem nájsť cestu von?
Kto je to, ten slávny ON?
Nevládzem nájsť cestu von.
Neplačem, veď niet
kadiaľ sa vydať, cesty späť.
Aj tie verše, kvapka v stepi!
Kedysi svet na črepy rozbili,
dnes zbierajú moje črepy.